Etický je etický. Skrátka dobrý. Nie ten zlý. Jazykovedne v tom máme jasno. A čo na to trestné právo?
Pozrime sa spolu na jeden príbeh. Všetky postavy a udalosti sú samozrejme úplne fiktívne.
Alebo aj nie.
——————————-
You can do world-class work. Or you can please everyone around you. But you can’t do both.“ Robin Sharma
Z denníkov
Odmalička sa venuješ počítačom. Začalo to hrami a objavovaním systému, prvým kódením. Fascinoval ťa svet, ktorému nikto nerozumel. Len ty. Pripojenie bolo pomalé, dnes si to nevieš ani predstaviť. Vtedy to ale bol neprebádaný svet, v ktorom nič nebolo nemožné.
Kód vždy z teba vždy išiel ako keby bol tvoja predĺžená ruka. Brány sa otvárali. Jedna po druhej. Takto ľahko. Niekedy aj trochu ťažšie.
Ako roky ubiehali, pochopil si to. Ovládaš niečo, čo chceš robiť ďalej. Vieš preniknúť za hranicu a nájsť chyby, ktoré nikto nevidí. Niekedy ťa tie chyby šokujú. Alebo vlastne vždy. Ako môže niekto takto fungovať? Pýtaš sa. A s toľkými dátami? Preboha… Aj smiech cez slzy. A často aj bez nich.
Tvoje rozhodnutie je jasné – som tu, aby som pomohol. A niečo aj zarobil. Ale hlavne pomohol.
Som etický hacker. Som penetračný tester.
Som pracovník ako každý iný. Robím si len svoju prácu. A niečo možno aj navyše. Ale seriózne vždy len svoju prácu. Robím aj na niekoľkých projektoch naraz. Starám sa o to, aby zákazník dostal to, čo chce. Aby som našiel chyby. Robím to, čo vie málokto. Ale robím si len svoju prácu.
Jedného dňa mi zaklope na dvere niekto zo štátneho orgánu. Alebo v tom horšom prípade rozrazí dvere o piatej ráno. Slovenský folklór.
Prečo? Čo som spravil?
——————————-
„You are only as mentally tough as your life demands you to be.“ James Clear
Na tenkom ľade ?
Sedím pred počítačom a pozerám na právničku na druhej strane, ako mi vysvetľuje počítačové trestné činy. Niežeby ma to zaujímalo. Ale teraz musí. Potrebujem dáta, aby som vedel fungovať. Tak počúvam.
Neoprávnený prístup do počítačového systému je úmyselný trestný čin, dozvedám sa. To znamená, že mi musia preukázať úmysel. Ako niekto môže preukázať čo som si myslel, pýtam sa. Vysvetľuje. Pochopil som.
Spájam si 2 + 2. Potom 4 + 4. Je fakt možné, aby ma trestné stíhali? Že vraj áno.
Hodnotí niečo, čomu hovorí „dôkazná situácia“. Že vraj nie je veľmi pravdepodobné, aby ma odsúdili. Neviem, či sa mi uľavilo. Ale môžu ma obviniť. A to je že vraj pre nás dobrá správa. Budem mať viac práv počas trestného stíhania. Obvinenie je fakt dobré? Vysvetľuje ďalej. Pochopil som.
A čo moja práca? Ako mám teraz fungovať? Obvinenie neznamená odsúdenie. Prezumpcia neviny. To už som niekde počul a znelo to hlúpo. Teraz to znie vlastne dobre. Asi.
Hovorí o podmienkach, kedy trestný čin nie je trestný. Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, zopakuje. Nechápem. Krajná núdza a nutná obrana. Už chápem. A súhlas poškodeného.
Keď niekto súhlasí, že ho môžem zbiť, tak to nie je trestný čin? Asi tak nejako. V princípe. Ale ja som nič zlé neurobil. Na čo by mi teda bol niekoho súhlas?
Súhlas bola zmluva. Dostal som sa do systému zákazníka s jeho súhlasom na základe zmluvy. Veď to je moja práca, hovorím. OK tak súhlas som mal. Tak aký trestný čin?
Zákazník outsorcuje niektoré svoje činnosti. Používa cloud. Zjednodušene, systém zákazníka teda obsahuje aj systém jeho dodávateľa. Tretej osoby. A táto súhlas nedala. Táto dala trestné oznámenie. To akože vážne?
Keď chýba okolnosť vylučujúca protiprávnosť, ide o protiprávny čin. Teda trestný. Musím sa ísť na chvíľu vyvetrať, zavolám vám o chvíľu. Idem na vzduch. To si robíš srandu.
„Jasné, že to ľudsky nedáva zmysel. Aj z pohľadu laika vidíte, že je to hlúposť“, hovorí. Ale trestné stíhanie je začaté. Opakuje, že odsúdenie je nepravdepodobné, ale stíhanie môže v horšom prípade chvíľu trvať.
Obvinenie záleží na tom, čo proti mne majú. A to sa kedy dozviem? Že vraj ma obvinia písomne a tam musia byť dôvody.
Ak ma policajt neobviní, môže on sám zastaviť konanie, teda odmietnuť konať. Alebo tak nejako. Ale hlavne, tým sa konanie proste končí.
Ak ma policajt obviní, tak sa dozviem, čo sa vlastne stalo a čo som mal urobiť. A potom mám čakať na súd? „Nie“, hovorí. „Určite čakať nebudeme. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podáme sťažnosť. Budeme mať na to 3 pracovné dni.“ Tak veľa, myslím si. To by jeden nečakal.
„Viete, niekedy sa žiaľ obchodné spory riešia prostriedkami trestného práva. Nie je to správne, nie je to spravodlivé a nie je to dobré. Pre nikoho. Ale deje sa to. Musíte teraz len zatnúť zuby a snažiť sa to nejako prežiť“. Snaží sa ma povzbudiť. Čo ma nezabije, to ma posilní. Možno má pravdu.
„Už Marcus Aurelius hovoril, že prekážka je cesta. Rastieme v zlých časoch, nie v tých dobrých“, dodáva. „Raz sa spolu na tom zasmejeme, uvidíte“. Ja by som sa najradšej smial už teraz…
OK, chápem. A ďakujem.
——————————-
„I am not what happened to me, I am what I choose to become.“ Carl Gustav Jung
Poučenie? Já ti nevím, Karle.
Stálo ma to 9 bezsenných nocí. Na 10. deň mi volá právnička. Vidím jej meno na displeji. V hlave mi pracujú kolieska. Rozmýšľam, aké to je byť obvinený. Rozmýšľam, ako to poviem našim. Ako teraz idem existovať. Obvinený… To som naozaj ja?
Slovo „odmietol“ zvyčajne nemá najlepšiu príchuť. Evokuje, že vás niekde nechcú, že nespĺňate podmienky, nemáte tam miesto. „Áno, odmietli to“, opakuje ešte raz na moju otázku, položenú už asi tretí krát.
Bol som odmietnutý. V podstate. Len ťažko sa niečo môže vyrovnať radostnosti a paradoxnosti tejto správy zároveň. Keby to všetko nebolo také absurdné, tak by to bolo asi aj vtipné.
A čo bude ďalej, pýtam sa. „Nepodali sťažnosť. Je to právoplatné“, dodáva a ja počujem jej úsmev v telefóne. Je mi jedno, čo znamená právoplatné, ak je koniec. A zjavne je. Prepadol ma pocit, akoby som sa vynoril z vody a nadýchol sa.
Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Nakoniec to predsa len je pravda. Jediné skutočné poučenie.
Ďakujem. „Nemáte za čo“, smeje sa. A ja tiež.
Viete čo? Musíte o tomto napísať, hovorím. „Máte pravdu“, dodáva. „Aj ja som na to myslela. A hneď potom sa pustíme do toho vášho nového projektu. Ako som spomínala, treba najprv ošetriť otázky GDPR a cookies. Preberieme si aj možnú patentovateľnosť, a netreba zabudnúť aj na….“
——————————-
Simona Uhrinová
advokátka
Balance Counsels